Říjen 2013

Nostalgia

29. října 2013 v 17:23 | Elizabeth
Zdravím! Chcela som včera čosi napísať, ale vôbec sa mi nechcelo... Takže dnes a cez prázdniny. No, dnes sami podarilo urobiť dve, celkom dobré fotky avšak sú trošku upravené (efekty).
Túto by som nazvala jednoducho - keď sa rozplynula hmla... Chcela som pôvodne tú hmlu zachytiť, ale nakoniec to nevyšlo... :/ ale i tak si myslím, že fotka je to dobrá... Ktovie ako by to vyzeralo čiernobiele... možno aj lepšie...
Schody do neba? Ťažko... keby ste ich vyšli, museli by ste si dať pozor, aby vás nezrazilo auto... Napriek tomu ma zaujali... A to je všetko.... možno ešte sem dám básničku... ale neviem... Prajem pekný večer a Slovákom aj pekné prázdniny...

1. Voda

27. října 2013 v 17:13 | Elizabeth
A tak dnes tu mám pre vás aj báseň... :D
Dúfam, že sa bude páčiť...

Projekt "55 básní"

27. října 2013 v 16:55 | Elizabeth
Zdravím! Ako som už včera spomínala, plánujem sa zapojiť do projektu 55 básní. A tak sa aj stalo a dnes sa oboznámime s témami. No, keďže nie každý deň mám inšpiráciu na básne, rozhodla som sa báseň na tému pridávať každý týždeň v nedeľu. Ak by som niektorú nedeľu nemohla, proste len dám vedieť a článok prednastavím. Celkom jednoduché. Dnes teda témy a možno, ak sa mi podarí básnička na prvú tému.
Mimochodom, vždy v menu bude uvedená nová téma, ktorú si budete môcť prečítať v nedeľu.


8. Obľúbený záporák

26. října 2013 v 16:59 | Elizabeth
No jo, veď vy viete, že Eliz je často lenivá... Nuž, rozhodla som sa nad vami zľutovať a nerobiť z vás obete mojej lenivosti. Tak preto tu teraz bude čosi o mojej obľúbenej zápornej postave. Zvláštnejšie na tomto bude, že postava, ktorú tu spomeniem, sa už v projekte raz vyskytla. kto to je? Nechajte sa prekvapiť.
Chcela by som dokončiť už tento projekt a potom začať s projektom 55 básní, ktorý som našla na blogu Angely. No a tak, po tomto článku, zverejním úvod do projektu.
----

Pitva udalostí života

25. října 2013 v 16:36 | Elizabeth |  Občasník
Zdravím!!!
Už dlho som sa neozvala s denníkom, ktorý teda beriem ako pitvu života, úvahy sú pitva myšlienok, aby ste si to neplietli. Možno tak pomenujem rubriky xD.
Takže, čo hovoríte na Nepochopenú? Myslím si, že sa mi celkom podaril prológ a už sa chystá pokračovanie. :) A mám nejaké novinky? No... v podstate áno. Mám Nox et Solitudo od Ivana Kraska!!!! Vždy som si túto zbierku básní chcela prečítať. Veď viete, že ja milujem depresívnejšie básne. Keby niekto nevedel, v preklade sa to volá Noc a samota. Noc a samota. Krásny názov... Dostala som ju na požičanie od milej slovenčinárke, ktorá mi dnes týmto zdvihla náladu. :) Dnes sme čítali od neho Topole a tá bola tak dokonalá, že mi chlpy stáli a po chrbte mi behali zimomriavky. Krása. Veď viete ako milujem básne... A to som sa chystala do knižnice, že si to požičiam... xD
No a ešte jedna vec... Na blogu slečny Eleanor Blackburn som narazila na zaujímavú vec. Ide o toto:
Áno... Takže ak chcete dajte si nejakú stužku v ten deň a prosím zdieľajte... O sebapoškodzovaní treba kričať!
Tak, idem, majte sa!

Čierna myseľ

23. října 2013 v 9:59 | Elizabeth |  Poézia
Otvor oči,
pozri do mojich.
Čo v nich vidíš?
Pozri sa do ich hĺbok,
možno pochopíš.

Pozri do tmy noci,
kde svit luny neexistuje.
Kde počuť hluk myšlienok.
Povedz, čo cítiš.
Povedz, čo vidíš.

Vidíš, že nechce odísť.
A ja
zostanem navždy
uväznená v temnote
mojej čiernej mysle.

Keď neviem

22. října 2013 v 17:24 | Elizabeth |  Občasník
Keď kráčam okolu usmievajúcich sa ľudí, okolo bozkávajúcich sa párov, cítim akýsi divný pocit. Nikdy si ho neviem vysvetliť. Závisť? Nie. Alebo.. možno? Fakt neviem. Neviem, čo sa mi deje v mojej hlave, čo stále donekonečna vymýšľa môj scvoknutý mozog. Je mi však jasné, že on sám asi netuší, čo chce. V živote sa stáva kopa vecí. A tú kopu vecí si často neviem vysvetliť. Niekto sa ma spýta "ako sa máš?". Neviem, neviem ako sa mám. Necítim šťastie, necítim lásku, necítim smútok, necítim nič, čo by mi napovedalo, ako sa mám. A keď sa mám aj zle či dobre, skrátka keď viem svoje pocity popísať, nemám chuť dotyčnému vykecávať, keď i tak o chvíľu zmení tému. A tak odpoviem len "Dobre", "fajn", "v pohode". Ale keď viem, že to niekoho zaujíma, viem sa rozhovoriť o svojich pocitoch.
Neznášam však otázku psychologičky: "Môžeš mi to vysvetliť?"
Nie, nemôžem vám to vysvetliť. Sama neviem ako si to mám vysvetliť, sama neviem, prečo sa toto všetko deje a prečo vlastne existujem na tomto ľudskou debilitou zhorenom svete. Neviem čo tu vlastne robím, čo mám robiť, neviem prečo som robila to čo som robila.Neviem vôbec nič. Väčšina vecí v mojom živote so sebou nesie hromadu otáznikov a výkričníkov.
A neviem, čo si s nimi počať. Neviem, ako na ne odpovedať a nahradiť ich bodkou. Isté je, že sa pokazilo to čo som kedysi vnímala ako život. Mám vôbec ešte nádej na normálny život?
Ak by ste toto počúvali, nepochopíte to. Museli by ste to zažiť. Museli by ste vedieť aké to je keď vás bolí úsmev, ktorý je plný jedu faloše. Museli by ste cítiť prvý krát ostrú hranu žiletky a uvedomiť si, že tá krv, sú vaše problémy. Neviete si ani predstaviť ako rada by som žila normálny život bez žiletky bez tých depresií. Žiť normálne a žiť tak, aby ma aj ľudia brali ako normálnu. Ale čo keď to nejde. Čo keď v žiletkách vidím najlepšie riešenie a žiť normálne sa zdá ako nerealistické prianie?
To je problém...

Hrob pri plote

21. října 2013 v 17:12 | Elizabeth |  Poézia
Vo večernej tme,
hľadí na mňa
tak posmešne,
Pozrela na kaluž krvi,
ktorá na zemi zaschla...

Cítim jej dotyk,
ktorý ma neprestajne
škriabe po zápästí,
zanecháva krvavé ryhy.
Cítim jej ruku, ktorá ma škrtí,
a vždy hľadí na mňa
po zotmení.

Smeje sa mojím slzám,
posmešne sa usmieva,
akoby to bola celé
tragikomédia.

Po zotmení čaká,
hrobársku lopatu v rukách,
kope hrob pri plote
a naposledy
sa z chuti zasmeje.

What if... I die?

20. října 2013 v 18:49 | Elizabeth |  Občasník
Čo sa stane ak umriem? Bola by to taká tragédia ako všetci hovoria? Nie. Len ten, ktorý ma stretáva každý deň, každý deň ma vidí ako stojím unudene na zastávke a kvapká mi dažďová voda do vlasov... každý, ktorý ma stretne a ledabolo skoro ani nepozdraví. Každý pes, ktorý stojí za bránou rodinných domov, ktorých šeď nenávidím, ani neštekne. A ak štekne tak je jasné, že tomu psovi vadím. Že vadím tým očiam, ktoré na mňa občas pozrú. Mám prianie byť neviditeľnou. Byť len... taký tieň, ktorý sa odráža od starej ošarpanej steny. Byť smutným duchom, ktorého každý prehliada, no v tom tajomne tam stále je, stojí za vami, a pozerá sa, ako si ničíte život a vraví si: "Takto som to robil aj ja." Chcem byť tieňom, no zároveň by som bola rada pre pár ľudí, pre pár duší, viditeľná. Aby sa so mnou rozprávali, aby ma pochopili.
A čo ak teda umriem? Vtedy ma všetci budú spomínať, vtedy budú oplakávať, ale ja už budem spokojná. Už poznám výsledok falošnosti ľudí. Poznám tie pohľady plné čohosi, čo stále za celé tie roky neviem pochopiť, ktoré hľadia na mňa a hľadajú tam asi niečo, čo by im naznačovalo, že patrím k ním. Že som taká ako oni. Nie som. Nie som taká, akú by ma chceli mať a to je ten problém, pre ktorý vidím hĺbku tých pohľadov, či už má niekto modré, zelené či čierne oči. Na každom to vidím, na každom vnímam tvár, ktorá je len maska. Jedného dňa sa však odlepí a všetci budeme vedieť, kto v skutočnosti je kto.
Umriem, a všetci budú hovoriť, aké to je smutné, že som sa rozhodla dobrovoľne odísť zo sveta. A potom budú hovoriť, aké to bolo nezmyselné rozhodnutie a že som asi fakt mala byť zavretá na tej pos*atej psychiatrii. Ale ja už to počúvať nebudem. Budem to ticho, ktoré sa rozoznie po falošnom náreku.
Takže: čo ak umriem? Nič, život pôjde ďalej a ja budem v roli toho smutného ducha, ktorý bude neprestajne stáť za vami a čudovať sa, čo robíte.

Oslava osemnástych narodenín a nové háro

19. října 2013 v 19:17 | Elizabeth
Zdravím!!! Včera som nemala čas ozvať sa, lebo som mala sotva hodinku na prípravu na oslavu a so školou sme boli vystupovať (starenka s pentagramom po druhé) a nezostal vôbec čas...
Takže vám teraz prinášam zopár fotiek a najlepšie zážitky... :))) a pár fotiek pomimo... :) o mojich nových vlasoch - a tým aj začnem... :))
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------