Září 2013

Pár prázdnych viet o tom, ako prežívam

14. září 2013 v 19:02 | Elizabeth |  Občasník
Ahojte...
Dosť dlho som sa neozvala s ničím iným len s básničkami. Snáď sa na mňa nehneváte. Je asi tak trochu jasné, že mám krízu, blogovú krízu a nápadovú krízu. Na básne mi to ide - pocitov je kopa a viete, vždy môžete nájsť jeden pocit, ktorý môžete v básni ,,rozpitvať". Chápete. Včera (alebo predvčerom?) som sa pokúšala otvárať word, napísala som prvý riadok: Krvavá spoločníčka 1. Začala som písať odsek a potom sa to zaseklo, myšlienky a celkovo inšpirácia zostala trčať v starom rozbitom potrubí a nešlo to. Tí, ktorí sledujete môj facebook tak viete, že momentálne je to so mnou tak na dve veci a aj to, že nie som schopná nič písať. A toto s tým wordom sa mi opakovalo každý deň, každučký krát čo som zapínala počítač som sa pokúsila otvoriť word a aspoň napísať jednu vetu, jeden odsek. Čo sa týka recenzii, teraz som dočítala kinga, a trochu čítam to Nauč ma umierať od Baričáka. A chystám sa 23-ho do knižnice.
Sľúbujem vám, že sa budem veľmi snažiť písať ďalej, vedzte, že som sa nezasekla v deji, presne viem o čom chcem písať, a čo sa bude v poviedkach diať, ale proste nedá sa. Teraz už začala škola, musím sa trochu pochváliť, že som dostala jednotku z matematiky, čo u mňa je viac-menej skoro nikdy ako málokedy. Budeme hrávať zase divadlo a celkom sa na to teším. Budeme hrať paródiu na školu a hrám takú dievčinu plnú vedomostí hovorovo nazývaná šprtku...
Takže teraz ak sa so mnou chcete kontaktovať a nie ste v mojich priateľoch na fb, tak mi môžete napísať na e-mail. Alebo napísať správu na fb blogu a ja sa vám ozvem. Keď napíšete meno (alebo prezývku) a ste v mojích obľúbených tak vám dám osobný facebook.
Tu je odkaz na stránku: TU alebo e-mail: lizzie.black@azet.sk
Majte sa, ešte raz sa ospravedlňujem. Ale budem sem písať denník...

PS: je zmena v názvoch rubrík: Vnútornosti duše - denník, (ne)Vysvetliteľné myšlienky - úvahy, Vreskot pocitov - básne, Snažím sa dopísať - poviedky, "mega" knihy - recenzie, Nápady od ostatných - projekty, Očkom cez objektív - fotky, Životy snov - snový denník.

Pá,
Vaša Elizabeth

Kolotoč

13. září 2013 v 20:37 | Elizabeth |  Poézia
Deň v daždi sa kúpe,
ozvena tlmených krokov
vedie ma k starému,
zhrdzavenému kolotoču.

Už dlhé, dlhé roky je opustený,
stratil svoju veselú radosť.
Šepot a smiech detí utíchol,
vietor ho prázny otáča,
či je to samotná prázdnota?

Pripadám si ako on,
prázdna duša, zhrdzavená.
A opustená, bez života.
Som ako on, točí sa stále dokola
a nedá sa vyjsť,
krv zostane zaschnutá,
no slzy tečú z prázdnych
očí bez života.

Tvoje hviezdy, tvoja noc

11. září 2013 v 19:22 | Elizabeth |  Poézia
Ahojte, asi viete, že som zamilovaná, takže túto báseň venujem jemu. :) Áno je romantická, ale nebojte chystám ďalšie. Dnes sa nedočítate... :D

Tvoje hviezdy, Tvoja noc

Noc sa skláňa nadomnou,
v objatí mesiaca,
tej krásnej luny,
sediac na hviezdy pozerám,
túžiac spoznať ich jas zblízka.

Neviem

11. září 2013 v 19:10 | Elizabeth |  Poézia
Neviem,
čo je príčinou tohto nezmyslu.
Neviem,
čo som urobila zle.
Neviem,
prečo to nejde vrátiť späť.

Listujúc v stánkach ohorenej knihy,
hľadám tie dobré, krásne príbehy,
kde však sú?
Život ich spálil,
či ničiteľ
zvaný láska,
vytrhal?

Kto mi ich vráti späť?
Na všetkých stranách
s čiernymi okrajmi,
je tma a bolesť.
Stále dokola sa opakujúc
bez možnosti vyjsť von.

Keď tie stánky vytrhám..
bude lepšie?
Pevne dúfam.

Neviem,
čo je príčinou tohto nezmyslu.
Neviem,
čo som urobila zle.
Neviem,
prečo to nejde vrátiť späť.

Falošný úsmev

9. září 2013 v 20:22 | Elizabeth |  Poézia
Po ulici mlčky kráčam,
s falošným úsmevom
ako smutný klaun.
Slza by rada videla svet,
a však zdŕžam ju,
nikto ju nesmie vidieť.

Vravím
"je mi fajn",
lepšie nikdy nebolo,
len srdce už tuším umrelo.
Vo svetle slnka leskne sa úsmev
ako falošný diamant
z falošnej lásky darovaný.

Keď za roh zájdem
do tmy sa ponorím,
len ona zostala,
len jej to vysvetlím.
Len ona pochopí,
ranu síce nezašije,
ani srdce nezlepí,
ale aspoň uteší.

Len v tme nechám slzu uzrieť svet.

Požierač

9. září 2013 v 19:59 | Elizabeth |  Poézia
Jeden deň,
ktorý zmenil môj život.
Jeden pohľad,
ktorý zlomil ma.
Všetko krásne zrazu
tak nečakane
skončilo.

A vtedy sa prehlbovala.
Diera v srdci
ako požierač, útočila.
Zabíjala
city.

Bolí to
ako prázdnota
pohlcuje
živé telo,
živé city,
živé nádeje...

Až zostanem raz
bez citu
a
života.

Bez schopnosti milovať.
Až ma to desí.

Chaoticky, na nervy

7. září 2013 v 17:41 | Elizabeth |  Občasník
Zdravím...
Nie, dnes nedám výkričník, dnes nebude smajlíkov ako v neviem akom humornom blogu... Ak nejaké vlastne také existujú. Už dlho som nenapísala denníkový článok, lebo sa k ničomu neviem dokopať... Aj keď to hnusné slnko hreje ako keby bola polovica leta...
Ako sa mám? chaoticky - na nervy. Môj mozog sa buď načisto zbláznil, alebo sa zbláznilo celé moje telo, alebo len moja myseľ, alebo neviem aká oná. Proste mi je zas divne, chvíľu mi je do smiechu potom by som plakala... kde je sakra tá čokoláda, čo som včera dostala? Ráno som chcela držať hladovku, p hodinku som povedala nie a napchávam sa nanovo. Chcela som písať už doobedu, ale vrátila som sa späť do postele, prespala polovicu polovičky dňa (uf, nepochopiteľný výraz). A furt to nie je lepšie!
Takže mi je ľúto, ale teraz poviedky necháme tak, chvíľu si od nich oddýchnite...
A ja už nemám čo dodať. V stredu idem k psychologičke... hurá.
Majte sa.
Eliz

Galéria chaosu

6. září 2013 v 16:43 | Elizabeth |  Poézia

Galéria chaosu

V jednej galérii
v galérii chaosu,
obrazy sú farebné.
Jeden jediný je čierno-biely.
Nik netuší, komu patrí.
Podpis je už rozmazaný.

Biela.
Čierna.
Čo je lepšie?

Autorom je divný tvor,
tá chaotická duša.
Tá čo skladá tieto verše.

Čierna - smútok.
Biela... šťastie?
Nie
len bodka
v
čiernej
machuli.
.

"Nie!"

5. září 2013 v 17:08 | Elizabeth
Bola tmavá noc. Mesiac v tvare kosy visel na nebi a nemo hľadel na svet pod ním. Všade bolo ticho až na šum vysokej trávy pri lese. Kolísala sa v nápore jemného vánku. Obloha bola jasná, hviezdy žmurkali svojím striebristým jasom. Občas mi nad hlavou preletel netopier, ktorý však nenarušil ticho. Šla som po úzkej poľnej cestičke. Nemám ciel, len kráčam, i keď ma občas strasie chlad. Mrazenie na chrbte sa postupne rozšírilo po celom tele no aj tak som kráčala ďalej.
Netušila som kam vedie poľná cesta, ale netúžila som ju preskúmať. Zišla som radšej k lesu po miernom kopci. Pri tom som sa šmykla a spadla. Neodradilo ma to a vošla som do objatia stromov. Les bol tichý, zase len šum. Chad sa zmernil a cítila som pokoj. Všetko bolo tak, ako som chcela. Potom som ho zazrela, aj keď len jedným očkom som si všimla, ako sa jeho pery zvlnili do príjemného úsmevu, ktorému sa nedalo odolať. Blížila som sa k nemu. Chcela sa ho dotknúť, pobozkať ho alebo len objať. On však ustúpil. Odmietol.
Bola som už blízko, keď sa stratil pred očami. Spadol kamsi do temnej priepasti, ktorá nikdy neexistovala. Zrazu tam bola a zostal len... šok? Už som ho nestihla naposledy zazrieť. Už som ho nemohla ani osloviť, ani povedať pravdu.
Všetko pohltila tma.

Beautiful!

5. září 2013 v 16:48 | Elizabeth
Zdravím vás, všetkých ľudí, čo sa tešíte, že dnes je štvrtok a zajtra piatok. Ale aj tých ostatných. Máme tu ďalšie fotky, ale dnes vás poteším - nebude to posledný článok, ktorý tu dnes pribudne. Plánujem novú rubriku - snový deník. Nechajte sa prekvapiť čo tam bude.
Dúfam, že sa budú fotky páčiť.
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------