Hra s myšlienkami - prológ

18. srpna 2013 v 12:41 | Elizabeth
Zdravím vás! Som tu zase s prológom novej poviedky Hra s myšlienkami. Dúfam, že sa budae páčiť!
Hra s myšlienkami - prológ


Bolo krásne slnečné ráno. Sharon ešte sladko spala. Závesy mala zatiahnuté no cez úzku škáru presvitali ranné lúče slnka a pošteklili ju na viečkach. Otvorila oči a posadila sa. Pretrela si viečka a vyšla z izby. Zdá sa, že vstala prvá.
Zbehla po schodoch do kuchyne a zbadala ako si mama nervózne balí veci do práce. Keď Sharon prišla, tak si ju ani poriadne nevšimla. Bol piatok a mama vstávala v piatky vždy veľmi skoro a vždy sa veľmi ponáhľala. Pracovala ako lekárka v nemocnici na psychiatrickom oddelení. Vstávala o piatej ráno aby stihla vlak. Žili v malom mestečku a ona dochádzala do veľkého mesta tridsať kilometrov odtiaľto. To by nebol problém, ale vlakové spojenia boli dosť zlé.
"Dobré ráno, mama," povedala a zývla. Mama zdvihla pohľad a usmiala sa.
"Ahoj! Vyspaná?" spýtala sa a už si obliekala sveter. Bola jar a ráno bolo ešte chladno.
Sharon nesúhlasne pokrútila hlavou. "Ani nie."
"Prečo si teda tak skoro vstala?"
"Ani neviem, slnko ma zobudilo."
"No tak si choď ešte ľahnúť, ja idem. Maj sa a pekný deň," pobozkala ju na líce a vybehla z vchodových dverí.
"Ahoj," povedala, ale už mama bežala na vlak. Šla si teda ešte ľahnúť. Na počudovanie ešte na hodinku zaspala.
Zobudila sa až keď bolo šesť hodín a bol najvyšší čas vstávať. Počula oca ako pricháda k jej dverám a jemne ich pootvoril. "Sharon? Vstávaj!"
Od ľaku sa posadila na posteli. Keď otec videl jej preľaknuté čierne oči, usmial sa. Sharon si rukou prečesala svoje ryšavé vlasy a vstala. Roztiahla závesy a šla sa obliecť.
"Dobré ráno," povedala otcovi, aby sa mohla prezliecť. Bol to jej nevlastný otec, ale vždy mu hovorila Charlie než otec. Charlie kývol hlavou, čo malo znamenať ako "dobré ráno" a vyšiel z izby. Sharon sa postavila pred zrkadlo a začala si rozčesávať svoje vlasy. Mala ich dlhé po pás a vždy sa jej veľmi páčili. Má prírodné ryšavé a bola na ne hrdá. Zrazu ju začala bolieť hlava. Chytila sa za čelo a potom si šla vybrať niečo na oblečenie. Vybrala si červené džínsy a čierne tričko.
Vyšla z izby do kúpeľne a umyla si zuby. Hlava stále neprestávala bolieť. Potom rýchlo zbehla dolu naraňajkovať sa. Vzala si len malý krajíček chleba s maslom. Charlie jej dal peniaze a potom sa už nachystala do školy. Ponáhľala sa na autobusovú zastávku.
"Sharon! Hej, Sharon!" kričal na ňu ktosi zo zastávky. Obzrela sa okolo seba a zbadala kamarátku Elizabeth, ktorú vždy volala Liz.
"Ahoj Liz!" usmiala sa a rozbehla sa za ňou. Liz ju objala a obe sa na seba usmiali. "Máš tú prácu na dejepis?"
"Čo?! Akú prácu?" nechápavo sa zamračila Liz.
"Ty ju nemáš?" zdesila sa Sharon. Tá práca, ktorú mali urobiť na dejepis o druhej svetovej vojne bola dosť dôležitá. No pre Elizabeth bolo typické, že čosi nemala. Buď to bola domáca úloha z angličtiny alebo dejepis. No nech to je čokoľvek, vždy jej to Sharon dávala odpísať.
"Nie. Nemali sme to mať na druhý týždeň?" spýtala sa práve keď prišiel autobus. Sharon chodila na strednú školu do vedľajšieho mesta našťastie nie tak ďaleko ako mesto, kam chodila mama.
"Nie! Tak ale toto si nestihneš odpísať, milá moja," zasmiala som sa.
Elizabeth si vzdychla. "Dokelu."
Sharon sa znovu zasmiala, ale vzápätí ju znovu rozbolela hlava. Nastúpili do autobusu a vtedy sa zasmiala aj Elizabeth.
Keď bol dejepis, Elizabeth sa šla ospravedlniť. Neprešlo jej to. A Sharon sa musela smiať. Smiala sa však len chvíľku, pretože jej hlava brnela. keď všetci odovzdali práce profesorka začala vykladať nové učivo. O Hitlerovi. Sharon ju však veľmi nevnímala. To sa však zmenilo.
Profesorka zastala práve pri lavici, kde sedela Sharon s Liz. "Sharon, povedz mi, kedy začala druhá svetová vojna?" Profesorka jej hľadela priamo do očí a čakala odpoveď. Sharon to vedela, ale zrazu sa ocitla akoby v jej mysli. Vedela čo raňajkovala, vedela, že je stále sama a že si nevie nájsť muža. Videla takmer všetko čo si myslí. A dozvedela sa aj odpoveď na jej otázku, kedy začala druhá svetová vojna. Prvého septembra 1939. A vtedy sa spojenie akoby pretrhlo. Profesorka zdvihla hlavu od Sharoniných očí a pozrela na triedu.
"Prvý september tisícdeväťstotridsaťdeväť," povedala ticho Sharon.
"Správne," prikývla profesorka bez toho aby si všimla čo sa práve stalo. Sharon pozrela na Liz. Skúsi to ešte raz. Pozrela hlboko do Elizabethiných očí. Liz neuhla. Akoby cítila, že musí zostať nehybná. A ako Sharon predpokladala - stalo sa to znovu. Vedela, čo robila Elizabeth včera večer bez toho aby jej to povedala. A potom ju stratila. Zacítila, akoby pred ňu postavila vysoký múr. Bolo to zvláštne. Veľmi zvláštne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kačíí Kačíí | Web | 18. srpna 2013 v 15:23 | Reagovat

Krásný, těším se na další  :D :D Taky bych chtěla umět číst myšlenky :D :D

2 Charlie Charlie | E-mail | Web | 18. srpna 2013 v 15:54 | Reagovat

Charlie ma dostal 8-) musel som sa zasmiať. tak to som zvedavý kam to s tou telepatiou dotiahne. Vyzerá to ako skvelá schopnosť, ale nechcel by som vedieť, čo si kto myslí. Je to veľmi zdrvujúce a záťažové na psychiku.

3 Ewiline Ewiline | E-mail | Web | 18. srpna 2013 v 17:47 | Reagovat

Já chci taky umět číst myšlenky :-D Moc se ti to povedlo :-)

4 Angela Angela | E-mail | Web | 18. srpna 2013 v 22:08 | Reagovat

Je to super! Zajímavé s tím čtením myšlenek... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------