Luna neodchádzaj!

24. července 2013 v 21:09 | Elizabeth |  Poézia

Luna neodchádzaj!

Sama v temnote potichu trpiac
na posteli sedím, pocit, že umieram.
V očiach uslzených smútok, beznádej,
jas splnu ligoce sa v slzách
a nemý pohľad hovorí všetko.

Tichom nesie sa len slabý vzlyk,
slov už niet ani síl na krik,
luna na mňa pozerá, všetko vie.
slzy by mi utrela, no nemôže... nie.
Za oknom trbliece sa, pozerá, pochopí.

Mizne však pomaly... Ach nie!
Za oblakom umiera, stratí sa.
Slza znovu skĺzne po líci, keď je preč.
Smútok silnie a ticho spúta ma,
Luna neodchádzaj! Neopúšťaj ma!

Luna striebristá, prosím, nie!
Samotná zostanem a to je zlé.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sasha Sasha | Web | 24. července 2013 v 21:15 | Reagovat

krásne

2 Angela Angela | E-mail | Web | 24. července 2013 v 21:24 | Reagovat

Krásná procítěná báseň! :) Snad se ti po jejím napsání ulevilo... Pomáhá to...

3 Emily Emily | Web | 26. července 2013 v 22:33 | Reagovat

Ďakujem veľmi pekne...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
------------------------------------------------------------------------------

ZDROJ: pozadie: www.picmonkey.com

Elizabeth (2013 - 2016)

Na blogu publikujem SVOJU tvorbu, preto vás prosím NEKOPÍRUJTE bez dovolenia.
Pokiaľ použijem niečo cudzie, uvádzam vždy zdroj v článku.
Zvyčajne ho nájdete po kliknutí na daný obrázok.

------------------------------------------------------------------------------